Zatiaľ čo odporový vykurovací vodič vykuruje v celej dĺžke rovnako a prípadne zablokovanie odvodu tepla v niektorej jeho časti vedie k miestnemu prehrievaniu, konštrukcia samoregulačných vodičov zaisťuje automatickú reguláciu vykurovacieho výkonu v závislosti na okolitej teplote, a to v konkrétnom mieste jeho dĺžky.

Pretože samoregulačné vodiče je možné strihať na ľubovoľné dĺžky (iba obmedzená maximálna dĺžka v závislosti na istenie), nerobia sa typové okruhy, ale k vodičom je nutné použiť príslušenstvo (KIT č. 4), ktorý umožňuje vodič ukončiť (uzavrieť elektrický obvod) a pripojiť pripojovací vodič (tzv. studený koniec).
Samoregulačné vykurovacie vodiče síce automaticky merajú svoj výkon v závislosti na okolitej teplote, nikdy sa ale úplne nevypínajú. Preto aj k samoregulačnému vodiču je nutná vhodná regulácia.

Samoregulačné vodiče a podlahové vykurovanie

Ako bolo uvedené vyššie, samoregulačné vodiče sa vďaka svojej konštrukcii nemôžu prehriať. Pri elektrickom podlahovom vykurovaní sa všeobecne nesmú inštalovať vykurovacie vodiče do plôch, pri ktorých nie je zaistený odvod tepla. Hrozí prehrievanie vodiča a tým skrátenie jeho životnosti – priamo sa preto ponúka použiť samoregulačné vodiče. Vodiče by bolo možné použiť v celkovej ploche a pokiaľ by došlo napríklad k premiestneniu nábytku, neohrozilo by nebezpečenstvo jeho prehriatia. Na trhu sa tak v rôznych periódach objavujú ponuky na systém vykurovania so samoregulačnými vodičmi. Ich samoregulačná vlastnosť je tu prezentovaná ako nesmierne výhodná, vodiče bývajú nezriedka označované ako "inteligentné vykurovacie vodiče".

Táto úvaha je síce logická, vodiče sa naozaj prehriať nemôžu, v praxi sa ale ukázal iný problém. Pokiaľ sa zvýši tepelný odpor vrstvy nad podlahovým vykurovaním (napríklad použitím materiálu s nižšou tepelnou vodivosťou ako je napríklad drevo, lamino, koberec), bežné odporové vodiče sa touto vrstvou tzv. prehrejú – zvýši sa teplota pod spodnou stranou nášľapnej vrstvy a teplo následne začne krytinu prestupovať. Samoregulačné vodiče ale zareagujú na zvýšenú teplotu znižovaním svojho výkonu, takže vlastne prestanú vykurovať. K rovnakému efektu dochádza aj v miestnosti, kde je požadovaná vyššia teplota – aj vtedy je nutné podlahu prehrievať na vyššiu teplotu. V konečnom dôsledku hrozí veľmi reálne nebezpečenstvo, že samoregulačné vodiče nebudú schopné objekt vykúriť – tieto skúsenosti boli zaznamenané v škandinávskych krajinách, kde sa s využitím samoregulačných vodičov pre podlahové vykurovanie experimentovalo už v 90. Rokoch, a kde sa od týchto aplikácii úplne ustúpilo.